aquetemeto

To, že ju nikto nepozval, ostatným nevadilo. Práve naopak, jej účasť všetkých potešila a ona sa stala stredobodom pozornosti. Miestami sa zdalo, že sa jej všetci venujú viac, ako samotnej oslávenkyni.

Ako to už býva na oslavách osemnástych narodenín, a vlastne na takmer všetkých oslavách, netrvalo dlho, kým si prítomní navodili tú správnu náladu za pomoci šampanského, hrušky alebo vodky. Ona nepila. Miestnosť vrakuňského podniku rezervovaná pre túto príležitosť sa zaplnila cigaretovým dymom. Ona nefajčila. Vlastne si priala schovať sa do jedného z kútov a po zvyšok večera zostať nepovšimnutá. Neprišla totiž z vlastnej vôle. No ostatní si jej zúfalý výraz nevšímali, nemali v pláne nechať ju na pokoji.

Vyparádené adolescentné slečny ju ihneď vzali medzi seba a správali sa k nej naozaj príjemne. Mysleli to dobre, avšak nepostrehli, že pre ňu by bolo najpríjemnejšie, keby ju nechali tak. Veľmi trpela, keď sa jej jedna po druhej prihovárali.

Chlapci, ktorým prítomnosť dievčat a alkoholu v krvi stúpla do hlavy, na seba museli začať pútať pozornosť. Vtiahli ju medzi seba. Nech sa jej predtým spoločnosť dievčat akokoľvek nepozdávala, musela uznať, že oproti chlapčenskej bola priam nádherná. Podgurážení mladíci ju neustále oblievali obsahom svojich pohárov, hlasno sa smiali na jej prosebných očiach, k tvári jej prikladali zapaľovače, aby zistili, koľko vydrží a pohadzovali si ju medzi sebou ako nejakú loptu. Chcelo sa jej kričať, chcela sa nejako brániť, no nemohla zo seba vydať ani hlásku. Len ticho znášala, čo sa okolo dialo. Občas sa prestrašene striasla, ale to bolo tak všetko, na čo sa zmohla. Ešte úpenlivejšie si želala nebyť tam.

No oslava pokračovala. Ďalšie a ďalšie drinky, krik, hudba a ona, ako  poletuje z jednej strany miestnosti na druhú. Bolo to ako obrovský kolotoč. Začínala sa jej z toho naozaj krútiť hlava. Od strachu z týchto ľudí zamdlievala a zároveň sa jej srdce rozbúšilo tak, až jej takmer vyskočilo z útlej hrude.

Od prípitku prešli dve hodiny. Takmer všetci oslavujúci sa presúvali na diskotéku do centra mesta. Mobily sa spratávali do kabeliek, poháre sa vracali čašníčke. O opitých chlapcov sa museli starať ich partnerky alebo iné z dievčat. Začalo sa riešiť, ako sa dostať na miesto, kde mala párty pokračovať, kto z ľudí, ktorí majú vodičák, nie je pripitý. Vtom si niekto spomenul na ňu. Čo s ňou bude? Kam pôjde? Do klubu ísť nemohla a tak zrazu nevedeli, čo s ňou. Zostať do rána v aute? Hlúposť! Vziať k sebe domov si ju takisto nikto nemohol. Nastali s ňou obrovské problémy. Nikto nevedel nič vhodné vymyslieť. Do toho sa priplietali iné komplikácie súvisiace najmä so zažívacími ťažkosťami niektorých prítomných. Zrazu si nikto nevedel spomenúť, prečo sa im zdalo také skvelé nasilu ju sem dotiahnuť.

Auto s chlapcami už vyrazilo. Osoby nežnejšieho pohlavia sa pohli k zastávke. Zostala s nimi. Každé z dievčat usilovne premýšľalo, čo s ňou urobia, no nakoniec všetky dospeli k presvedčeniu, že práve ich osoby sa to netýka. Vonkoncom netýka! Týka sa to toho, kto ju tam vzal. Hej. Ten sedel v aute a po toľkých vodkách ani nevedel, že tam vôbec bola. Týka sa to oslávenkyne. Prečo by sa jej to malo týkať? Ona má len narodeniny, nie je zodpovedná za to, čo sa prípadne udeje. A tak všetky len kráčali smerom k zastávke mestskej hromadnej dopravy a tvárili sa, akoby sa nič nedialo.

No keď už stáli a čakali na autobus, začali byť nervózne. Predsa sa jej musia nejako zbaviť! Nemôže ísť s nimi! Začali sa vypytovať ľudí, ktorí postávali okolo. Nikto s touto záležitosťou nechcel mať nič spoločné. Nakoniec ju ponúkli bezdomovcovi tmoliacemu sa za zastávkou. Niektoré z nich s tým síce nesúhlasili, no boli prehlasované. Bol ich poslednou možnosťou! Nastalo vytrvalé prehováranie. Veď je to bezdomovec! Nemá nič, prečo by ňou pohrdol, keď mu ju ponúkajú? Napokon súhlasil, vzal si ju. Spadol im kameň zo srdca. A ona?

Bezdomovec vystúpil a ja som za ním hľadela cez okno trolejbusu číslo 202. Pozorovala som malú škatuľku, čo držal v ruke, až kým sme sa nepohli zo zastávky ďalej. Bolo to naposledy, čo som ju videla. Čo sa asi nakoniec stane s tou malou šedou myškou v škatuľke?